Metódy antistatického spracovania tkanín zvyčajne zahŕňajú:
① Konečná úprava antistatickými prostriedkami;
② Modifikácia vrúbľovania vlákien, miešanie a prepletanie hydrofilných vlákien na zlepšenie nasiakavosti tkaniny;
③ Miešanie alebo vkladanie vodivých vlákien. Prvé dve metódy fungujú tak, že zvyšujú vlhkosť tkaniny, znižujú izoláciu a urýchľujú únik statickej elektriny.
Preto v suchom prostredí alebo po viacnásobnom praní môže byť efekt spracovania krátky{0}}alebo zanedbateľný a vo všeobecnosti sa používajú na bežné odevné látky.
Iba tretí spôsob dokáže trvalo a efektívne vyriešiť problém statickej elektriny v textíliách, a preto je široko používaný pri výrobe antistatických pracovných odevov. Potom sa na tkanine vykoná konečná úprava antistatickými prostriedkami.
